Dávať za vinu premiérovi, že diskutoval v relácii sám, však tentokrát neobstojí.
On sám, podľa vyjadrení jeho hovorkyne, na samodiskusii netrval. Rozhodla sa tak TA3.
Aj keď je TA3 súkromná firma, ktorá má svojho majiteľa (Grafobal Ivana Kmotríka), musí dodržiavať zákon o vysielaní a ten jej hovorí, že nielen pri spravodajských príspevkoch, ale aj pri politicko-diskusných reláciách musí zabezpečiť objektívnosť relácie. Tá zabezpečená podľa mňa nebola.
V bežných televíziách sa to robí tak, že televízia pozve aj predstaviteľa opozičného názoru. V čase, keď bol v parlamente návrh na odvolanie premiéra za kauzu SPP, by sa určite viacerí našili a aspoň jeden by aj prišiel. TA3 ale žiadneho nezavolala.
Fico nie je prvý, kto diskutoval pred divákmi bez opozície. Podobne výhody médiá vytvárali aj pre Vladimíra Mečiara, Mikuláša Dzurindu a niekedy aj pre Ivetu Radičovú. A je jedno, či to už bolo želanie politikov, alebo iniciatíva médií.
Licenčná rada sa zaoberá samodiskusiami len zriedkavo, napríklad za takúto reláciu s premiérom Dzurindom dala Slovenskému rozhlasu sankciu. Som zvedavá, ako rozhodne dnes, keďže sťažnosť má už na stole.
Systém, ktorý stanovila licenčná rada, ráta aj s možnosťou, že pozvaný politik z protistrany sa náhle nedostaví, alebo odmietne prísť. Vtedy funguje inštitút tzv. prázdneho kresla, keď televízia reláciu odvysiela, divákov upozorní na to, kto bol do relácie pozvaný a prečo neprišiel, a protiváhu voči politikovi tvoria aspoň fundované otázky moderátora.
Ani to však nebol prípad nedeľnej diskusie na TA3. Moderátor, ktorý má len krátke skúsenosti s moderovaním tejto relácie, bol len v pozícii sprievodcu monológu Roberta Fica.
TA3 nie je na televíznej scéne prvý rok, aby nevedela, čo robí.
