Je zrejmé, že pôjde o stranícke rozhodnutie. Vzhľadom na bojkotujúce vyhlásenia opozície a rozloženie síl v parlamente, bude dôležité konečné rozhodnutie v Smere, kde sa zatiaľ nevedia ujednotiť. Časť Smeru je za Miku. Je neoficiálnym favoritom hlavne ministra kultúry Mareka Maďariča - Mikovho priateľa. Rezník má zasa bližšie k skupine Smeru okolo Pavla Pašku. Podľa mojich informácií je veľmi málo pravdepodobné, že by bol zvolený niekto tretí.
Mika a Rezník sú takmer rovesníci, vzájomne sa poznajú a istý čas aj spolupracovali - keď Rezník šéfoval rozhlasu a Mika pre rozhlas predával reklamu. Očakávať, že sa pri voľbe dohodnú, že budú tandem, je však málo pravdepodobné, ich vzťahy sa práve pri sporoch z minulosti ohľadom zmluvy rozhlasu s PSMA asi naštrbili. Obaja majú za sebou takmer výlučne mediálnu kariéru. Kým Mika pracoval aj v STV, riadil aj dve silné súkromné médiá Expres a Markízu, Rezník bol doposiaľ takmer výlučne spojený s verejnoprávnymi médiami. V porovnaní s Mikom bol tak pod väčším drobnohľadom ako Mika a je tým pádom o ňom aj viac dostupných informácií, z ktorých som vychádzala pri písaní ich vizitiek:
Jaroslav Rezník (1966)
Rezník (foto TASR) študoval v Prešove na Filozofickej fakulte a väzby na prešovské štúdium mal vždy veľké, viacero jeho blízkych spolupracovníkov boli jeho spolužiaci. Je synom spisovateľa Jaroslava Rezníka st., bývalého šéfredaktora denníka HZDS Slovenská republika a v čase zvolenia Rezníka ml. za šéfa rozhlasu aj člena Rozhlasovej rady.
Mediálnu kariéru odštartoval v roku 1993, keď sa stal riaditeľom Regionálneho štúdia rozhlasu v Košiciach. V roku 1997 ho parlament za vlády Vladimíra Mečiara zvolil vo veku 31 rokov za ústredného riaditeľa rozhlasu. V tom čase mal rovnako ako jeho otec aj on silné väzby na HZDS. Krátko po zvolení ho preslávila návšteva v centrále HZDS. Údajne tam chodil ako riaditeľ pravidelne, sám priznal len jednu návštevu, krátko po volebnej noci, kedy HZDS prišlo o moc. Neskôr to označil za veľkú chybu.
Návštevou sa jeho spojenie s politikou nekončilo. Známy bol protestný list v roku 1998, pod ktorý sa podpísalo až 26 redaktorov spravodajstva, kde sa sťažovali na politické zásahy do ich práce. Tvrdili, že „objektívnejšie a pluralitnejšie spravodajstvo rozhlasu oproti Kubišovej STV nebolo zásluhou, ale napriek vedeniu SRo."
Rezník bol jeden z mála šéfov verejnoprávnych médií, ktorý riadil médium celé dve funkčné obdobia. Pre rozhlas to bolo zárukou personálnej a programovej kontinuity. Tá však nemala pozitívny vplyv na počúvanosť a hospodárenie. Za obdobie Rezníka v rozhlase došlo k najvýraznejšiemu prepadu počúvanosti a prehlbovala sa aj strata rozhlasu.
Na sklonku svojho funkčného obdobia podpísal prvú zmluvu o odstúpení pohľadávok na vymáhanie koncesionárskych poplatkov. Vymáhanie drakonických pokút skončilo nevôľou mnohých ľudí, ktorým sa súkromná spoločnosť vyhrážala súdmi a státisícovými či miliónovými pokút. Kauza skončila až v parlamente, kde bol prijatý tzv. generálny pardon a na súde.
Rezník nebol šéfom SRo len za Mečiarovej vlády, ale zvolený bol aj za vlády Mikuláša Dzurindu v roku 2001. Práve pre Dzurindu vytvoril v roku 2003 nezvyčajnú reláciu Tvárou v tvár, ktorú kritizovala a pokutovala rada. Napriek tomu prežil tento formát v pozmenenej podobe dodnes, premiér má nadštandartný priestor v Sobotných dialógoch, ponechala ho aj Miloslava Zemková.
V roku 2005 po skončení funkčného obdobia nastúpil za Františka Tótha pôvodne z ANO na ministerstvo kultúry ako štátny radca, istý čas tam pôsobil aj po zmene vlády za Mareka Maďariča. V roku 2007 bol zvolený za generálneho riaditeľa TASR, ktorému dnes šéfuje. Za jeho obdobia bola predaná budova TASR aj s pozemkom pod ňou skupine J&T a Rezník presťahoval TASR do priestorov J&T. Zmodernizoval TASR, zredukoval výrazne počet redaktorov a rozbehol viacero nových projektov - TASR pre školy, spravodajský portál Teraz.sk. Zároveň však nedokázal hospodáriť ani v TASR v pozitívnych číslach.
Václav Mika (1963)
Mika (foto Markíza) pracoval v STV ešte pred revolúciou. Začínal tam v roku 1987. November ho zastihol ako podpredsedu SZM v STV , predsedom bol jeho vtedajší priateľ Pavol Rusko. S Ruskom bol po udalostiach v roku 1989 členom ponovembrového organizačného výboru STV.
Po roku 1990 prešiel rôznymi manažérskymi pozíciami. V roku 1992-1994 bol riaditeľom kancelárie STV a krátko aj jedným zo štatutárov STV. Po príchode Jozefa Darma do vedenia z STV odišiel.
V období od roku 1994 až 98 bol riaditeľom a konateľom mediálnej agentúry PSMA, ktorá pre SRo predávala reklamu, v čase keď rozhlasu šéfoval Rezník, ktorý rozviazal zmluvu s PSMA. Odštartovala sa tým séria súdnych sporov medzi rozhlasom a PSMA - spor SRo proti PSMA o pohľadávku vo výške 75 miliónov korún a spor o výšku odstupného v prípade vypovedania zmluvy PSMA zo strany rozhlasu.
V rokoch 1998 - 99 bol podpredsedom Rady STV.
V roku 1999 zakladal rádio Expres, ktorému šéfoval až do roku 2006. Rádio Expres na rozdiel od iných rádií vznikalo s výraznou podporou aj Európskej banky pre obnovu a rozvoj a po troch rokoch sa octilo na vrchole rebríčka počúvanosti aj pred Rádiom Slovensko.
V roku 2006 sa stal šéfom Markízy. Bolo to v čase, keď Pavol Rusko stratil vplyv v TV Markíza a televíziu ovládla spoločnosť CME. S jeho príchodom sa výrazne zmenilo spravodajstvo, ktoré pred tým slúžilo aj politickým cieľom Ruska, stabilizoval upadajúcu sledovanosť Markízy. Aj za jeho obdobia sa však postupne znižoval vplyv Markízy a narastal vplyv komerčnej dvojky na trhu -TV JOJ.
V roku 2010 z Markízy sám odišiel. Podľa mojich informácií za jeho odchodom boli nezhody a iskrenie medzi ním a svojráznym šéfom CME Adrianom Sarbom.
Od roku 2011 podniká vo vlastnej spoločnosti Milestone group, ktorá sa zaoberá reklamou, marketingom ale aj lobingom.
Mika má veľmi blízky vzťah s bývalým šéfom Novy a súčasným riaditeľom ČT Petrom Dvořákom, s ktorým ho okrem priateľstva spájajú rovnaké „sympatie" k Sarbovi. Ak by sa Mika stal riaditeľom, dá sa očakávať bližšie prepojenie STV s ČT ale aj tvrdšie vymedzenie voči Markíze a Nova, ktoré sú stále pod drobnohľadom Adriana Sarbua.
Viac zo sveta médií na stránke O médiách. Projekt Jaroslava Rezníka. Projekt Václava Miku.