Ako film slúžil politike

Autor: Miroslava Kernová | 14.4.2013 o 9:48 | Karma článku: 11,97 | Prečítané:  4943x

„Tento film je o tom, ako mocní prostredníctvom kinematografie ovplyvňovali to, čo si spoločnosť myslí," týmito slovami sa začal dokument Film a politika, ktorý v stredu vysielala STV na Dvojke. Keď som videla, že film vznikol za podpory ministerstva kultúry a audiovizuálneho fondu, mala som obavu, či sa dá natočiť normálny dokument o politike vo filme, ak sa točí zo štátnych peňazí. Môžem povedať nielen to, že sa dá, ale aj, že ho odporúčam.

Slovenský štát: Nástup   Foto:SFÚSlovenský štát: Nástup Foto:SFÚ

Dokument Lenky Moravčíkovej-Chovanec sa začína a končí rozhovorom so Zuzanou Piussi, ktorej za film Nemoc tretej moci hrozilo väzenie. Dokument už ďalej nerieši dnešnú politiku, ale sa skôr pozerá na to, ako politika ovplyvňovala film v minulosti. "Diktatúra sa o umenie veľmi stará a dáva dôraz na to, že ho financuje," hovorí filmový teoretik Pavel Banko.

Napríklad predstavitelia vojnového Slovenského štátu vo veľkom podporovali kinematografiu. Vznikol vtedy prvý slovenský filmový týždenník Nástup - boli to dokumenty ovplyvnené nemeckou propagandou s nadšenými hajlujúcimi ľuďmi, pochodmi, spevom. Vzácne sú však v tom, že prinášajú zábery na ľudí z tej doby. Krátke filmy pre Nástup točil Paľo Bielik, napríklad o tábore Hlinkovej mládeže. Po vojne už točil v podobnom duchu, ale o komunistickom režime. Vo filme je ukážka z jeho filmu Priehrada 1950 o kolektivizácii.

Rodná zem 1953 (SFÚ)S nástupom komunizmu sa darilo spravodajským filmom, ktorých vedenie sedelo priamo na straníckej centrále ÚV KSS na Hlbkej. O schematizme, napríklad v Bielikovom filme, hovorí filmový teoretik Martin Ciel: Zlí, čiže tí, ktorí sa nechcú podriadiť kolektivizácii, boli v čiernom, prichádzajú zľava, sú zamračení, na hlavách mali klobúky. Tí ktorí boli spriaznení s dobou, prichádzajú zprava, plní energie a na hlavách mali na tú dobu modernejšie čiapky. Asi najznámejší z tej doby je film Rodná zem Jozefa Macha o nadšených folklóristoch, v ktorom sa mieša propaganda s komédiou a ktorý mal vynikajúce herecké obsadenie.

Historik Albert Marenčin v dokumente spomína, ako sa podarilo dostať k verejnosti aj kvalitné snímky, napríklad Slnko v sieti Štefana Uhera. „Karel Bacílek ho nechcel pustiť, no tajomník ÚV KSS Vasiľ Biľak s tým nemal problém, že nech ho pustia na jeho zodpovednosť, len nech vystrihnú družstevníkov, ktorí kradnú drevo."

Dokument prináša ukážky z desiatok filmov, ktoré by som si rada pozriela, názory filmových historikov, ale aj režisérov a ich príbuzných. Dušan Trančík hovorí o tom, ako uvažoval o emigrácii. „Keď sme chceli žiť, museli sme vedieť klamať," povedal už staručký Jozef Zachar. Manželka Štefana Uhera Angela spomína, že hoci jej manželovi sa darilo tvoriť aj v čase komunizmu, vtedajší režim niesol veľmi ťažko, mal z toho psychické problémy.

Autorka sa nesnaží filmy a ich tvorcov pranierovať, alebo chváliť. Necháva divákovi voľnosť urobiť si názor z ukážok, ale aj výpovedí tvorcov a filmových odborníkov.

V dokumente sú aj ukážky filmov po roku 1989. Nielen známe Papierové hlavy od Dušana Hanáka, ale napríklad málo známy film Hlas 98, ktorý bol pôvodne študentským dielom o tom, ako sa presviedčali voliči HZDS telefonátmi.

Dokument je súčasťou nového cyklu Slovenské kino na Dvojke. V stredu pokračuje filmom Slzy a smiech - o tom, ako sa vo filme používali emócie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Politológ: Symbolom dnešnej strednej Európy je plot

Havlíček a ďalší cestovali do Ruska a konštatovali, že Rusi sú síce naši slovanskí bratia, jazyk je podobný, ale režim je úplne iný.

ŠPORT

Sagan v Austrálii nezvíťazil ani na záver. Tretí raz prehral s Ewanom

Preteky Tour Down Under vyvrcholili šiestou etapou.

TECH

Ako vznikli čísla? Počítať nám pomáha nula

Keď začali mať ľudia viac vecí, už im nestačili čiarky na stenách.


Už ste čítali?