Poburuje ma, ak televízie ukazujú utrpenie matky pri mŕtvom dieťati

Autor: Miroslava Kernová | 5.3.2013 o 15:17 | (upravené 5.3.2013 o 17:26) Karma článku: 19,91 | Prečítané:  17330x

Poslanci nedávno otvorili v parlamente tému, či smie, alebo nesmie byť nahota v tlači. Pri pohľade na včerajšie správy na Markíze a JOJ musím povedať, že nahota je asi ten najmenší problém, ktorý by som na ich mieste riešila.

 Ilustračné foto: JOJ

Tragédie majú pravidelné miesto v spravodajstve Markízy aj v JOJ. Bolo to tak aj v pondelok, keď do správ zaradili príspevok o tom, ako mladíka na ceste v Betliari prešlo auto. Hlavným motívom reportáží oboch televízií bol moment, keď matka vbehla na cestu, odkryla plachtu a zistila, že mŕtvy na ceste je jej syn. JOJ začala príspevok o tejto tragickej udalosti, tým, že bez komentára nechala takmer 20 sekúnd pozerať divákov na utrpenie matky a jej srdcervúci krik. To, že "rozštvorčekovali" jej tvár, necitlivý prístup televízie veľmi nezmiernilo.

Markíza vo svojom spravodajstve priniesla reportáž z rovnakého nešťastia a odvysielala tiež pohľad na matku v okamihu, keď zbadala, že vidí svojho syna mŕtveho. Jej utrpenie pre istotu zobrazila na začiatku aj na konci príspevku a bez akéhokoľvek prekytia smutného obrazu.

Viem, že reportáže z tragédií patria k bulváru a že emotívne zábery majú vyššiu sledovanosť ako "normálne". Napriek tomu si myslím, že vysielať utrpenie matky v okamihu, ako zistí, že jej dieťa je mŕtve, nie je len neetické, ale doslova choré. Bez ohľadu na to, aké čísla to televízii prinesie.

Včera toho bolo viac ako dosť aj inde. Nový čas zavesil na svoj web video spred petržalskej nemocnice, v ktorom bolo počuť krik matky, ktorej ukázali pozostatky syna, čo tragicky zahynul pri nehode vrtuľníka. Video už na stránke Nového času nie je, po debate o tom, že je na hrane etickosti, ho stiahli.

Aký zmysel má, ak novinár čaká pred nemocnicou a nahrá si krik matky, ktorej ukážu jej mŕtve dieťa? Neviem pochopiť tú motiváciu.

Takéto prípady neprekračujú len hranicu novinárskej etiky, ale aj základnej ľudskej slušnosti a úcty k obetiam a pozostalým.

Aj zákon o vysielaní a retransmisii hovorí, že televízia nesmie bezdôvodne zobrazovať scény, kde sa nenáležitou formou zdôrazňuje skutočný priebeh umierania alebo sa zobrazujú osoby vystavované fyzickému či psychickému utrpeniu spôsobom, ktorý sa považuje za neoprávnený zásah do ľudskej dôstojnosti. A platí to aj vtedy, ak by dotknuté osoby s takým zobrazením súhlasili.

Hoci podobných záberov v televíziách pribúda, licenčná rada rieši skôr, či odznelo vo vysielaní nepreložené maďarské alebo anglické slovíčko, alebo či povinné upozornenie v reklame na lieky bolo dostatočne veľké.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Žinčica. Prečo Slováci nepijú najslovenskejší nápoj

Je to náš národný poklad, prvá vec po bryndzových haluškách, ktorou sa definujeme. Koľko Slovákov však v skutočnosti aspoň raz v živote ochutnalo žinčicu?

EKONOMIKA

Slováci majú stále móresy sedliakov. Chcú bývať vo vlastnom

Vlastniť dom nie je pre Nemca status.

PLUS

Hviezdoslavov Kubín bol hrôza, ale pekne zarecitovaná

Zaujíma to po šesťdesiatich rokoch ešte niekoho?


Už ste čítali?