Skrytú kameru používajú slovenskí novinári málo, hoci môžu

Autor: Miroslava Kernová | 12.11.2012 o 13:21 | (upravené 13.11.2012 o 7:22) Karma článku: 12,93 | Prečítané:  5143x

Je to jeden z povolených prostriedkov investigatívnej žurnalistiky. Na prvý pohľad ľahký spôsob, ako získať informácie, má však veľa obmedzení a nemôže sa používať kedykoľvek. Ak ju však seriózne médiá použijú, väčšinou to stojí za to.

Reportér ČT pri nákupe nelegálneho streliva.Reportér ČT pri nákupe nelegálneho streliva.ČT

Britský Daily Telegraph takto upozornil na nezákonné potraty v Británii, keď začali pribúdali interrupcie kvôli pohlaviu dieťaťa. Ako dôkaz poslúžili nahrávky skrytou kamerou priamo z ordinácie gynekologičky, ktorá bez váhania a za poplatok schválila potrat, lebo rodičia chceli syna, no na ultrazvuku bolo vidieť dievčatko. Reportáž vyvolala debatu, ale aj sprísnené kontroly.

Skrytú kameru pri investigatívnych témach využívajú slovenské média zriedka, hoci im to etický kódex novinára umožňunuje. V poslednom období bola použitá v niekoľkých reportážach na JOJ. Takto sa televízii podarilo prichytiť pri čine podvodníčku, ktorá sa snažila predať falošný certifikát na prácu opatrovateliek v zahraničí. JOJ tiež priniesla reportáž o tom, že sa v IC vlakoch štátnej firmy predávalo bez blokov z registračnej pokladnice. Markíza so skrytou kamerou v minulom roku odhalila Nigeríjske podvody, alebo nedávno zisťovala, či obchodníci dodržiavajú zákaz predaja českého alkoholu, alebo nakrútila, ako šofér odmietal pomôcť pri nástupe vozičkárke.

Výrazne viac so skrytou kamerou pracujú české médiá. Známy bol prípad, keď Reportéri ČT na schôdzke s arménskym podnikateľom v Karlových Varoch získali pomocou skrytej kamery dôkaz o obchode s nezdanenou ruskou vodkou, alebo prípad urológa, ktorého zachytila kamera ČT priamo pri žiadaní o úplatok. Reportéri ČT tiež na zinscenovanom stretnutí nakupovali načierno strelivo. Špeciálnu investigatívnu reláciu Natvrdo, kde využívala práve skrytú kameru, mala aj Prima. Dnes ju tiež využíva v spravodajstve. Natočila napríklad podnikateľa, ktorý núkal televíznemu štábu úplatok, ak neodvysielajú kompromitujúcu reportáž. Výsledkom bolo trestné stíhanie podnikateľa aj sprostredkovateľa.

České médiá používajú skrytú kameru aj pri bežných spotrebiteľských témách. Hlavne ČT v relácii Černá ovce. Takto zisťovala, čo zmizlo z auta, keď si ho dali redaktori umyť v autoservise, ako pracujú finanční poradcovia. Natáčala aj v českom Tescu a zisťovala ako sedí cena na cenovkách s reálnymi cenami pri pokladni.

Skrytú kameru v minulosti zvykli využívať hlavne Reportéri na STV. Priekopníkom bol Eugen Korda. „Ako šéfredaktor Reportérov som tento spôsob snímania povolil viackrát. Uvediem len prípad zubára, ktorý obťažoval svoju pacientku, či súrodencov*, ktorí chceli aby im iná žena za úplatok vynosila dieťa," povedal Korda. Použitie skrytej kamery je v niektorých prípadoch nevyhnutné. "Jej použitie však treba starostlivo zvažovať a pracovať s ňou len ak sa inak nedá preukázať konanie, ktoré poškodzuje verejný záujem, prípadne usvedčuje ľudí z nezákonného, nekalého konania," vysvetľoval novinár, ktorý v súčasnosti pracuje pre .týždeň, kde skrytú kameru nevyužívajú.

Skrytú kameru použila vo svojom dokumente o súdnictve "Nemoc tretej moci" aj filmárka Zuzana Piussi, ktorej hrozí za jej použitie väzenie.

Podľa etického kódexu novinárov môže redakcia skrytú kameru použiť iba v prípade, ak jej použitie smeruje k naplneniu dôležitého verejného záujmu. Takým je napríklad poukázanie na zneužívanie verejnej moci, ochrana života, zdravia, bezpečnosti a majetku občanov, ale aj ochrana morálky a základných spoločenských hodnôt. Skryto sa môže točiť naviac len v prípade, ak informácie a dôkazy nebolo možné získať iným spôsobom. Použitie skrytej kamery musí schváliť vedenie redakcie a musí na to upozorniť svojich čitateľov či divákov.

Dnes sú slovenské médiá opatrnejšie, ako kedykoľvek pred tým. a naviac, investigatívne relácie si zrušili - napríklad Paľbu na Markíze, alebo Čierneho Petra na TA3. Zostali len Reportéri na STV, no tento zdroj informácií už takmer nevyužívajú. Nové vedenie však tvrdí, že so skrytou kamerou problém nemá: "Patrí k novinárskym nástrojom, no mala by sa používať vo výnimočných prípadoch a pri jednoznačne zdôvodnenom verejnom záujme. Tak ako na svojom predchádzajúcom pôsobisku, aj v RTVS sa budem pridržiavať zákonov a pravidiel používania skrytej kamery," povedal nový šéf spravodajstva STV Lukáš Diko.

Mať investigatívnu reláciu, alebo kameru, ktorá sa dá použiť ako skrytá, ale nestačí. Pri takýchto témach sú potrební nielen šikovní novinári, ale hlavne zázemie vo vedení redakcie, ktoré sa nebojí následných tlakov či vyhrážok tajne nakrútených ľudí a dokáže obhájiť verejný záujem pri tomto neobvyklom získavaní informácií.

*STV musela na základe uznesenia Najvyššieho súdu za reportáž zaplatiť dotknutej osobe nemajetkovú ujmu 21 408 eur.

 

Viac o médiách na novom mediálnom portáli www.omediach.com.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

DOMOV

Lekári neurčujú správne príčinu smrti. Pochybili až v štvrtine

Príčina sa stanovuje na základe obhliadky a dostupných informácií.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?